OVCE a KOZY - etológia

OVCE a KOZY - etológia

Domestifikácia

Ovce a kozy boli prvými hospodárskymi zvieratami domestifikovanými človekom. Predpokladá sa, že súčasné ovce a kozy pochádzajú z divých predchodcov žijúcich v suchých hornatých oblastiach a polostepiach centrálnej Ázie pred 10.000 rokmi: koza domáca (Capra hircus) z divožijúcej kozy bezoárovej (Capra aegagrus) a súčasné plemená oviec (Ovis aries) z ázijských (Ovis orientalis) a európskych muflónov (Ovis musimon).
Chov oviec bol pôvodne rozšírený v oblasti vplyvu gréckej kultúry, na blízkom východe a v Izraeli, čo je zrejmé z historických záznamov. Rimania zaviedli chov bielovlných oviec v západnej Európe. Tri štvrtiny svetovej populácie kôz sa v súčasnosti chová najmä v rozvojových krajinách tretieho sveta, chov oviec má tiež značný vplyv na ekonomiku Nového Zélandu a Austrálie. V niektorých krajinách sú kozy najdôležitejším zdrojom proteínov a mnohé komunity priamo závisia od svojich stád.

Kŕmenie

Ovce a kozy patria medzi prežúvavce a približne tretinu denného času trávia prežúvaním.
Kozy sú považované za obhrýzačov. Požierajú lístky, výhonky stromov a kríkov, obhrýzanie porastu a drevín uprednostňujú aj v prípade, že majú k dispozícii hojnosť trávy. Obhrýzanie drevín a hrubšieho porastu im umožňuje pohyblivý horný pysk, ktorým si oveľa pohodlnejšie ako ovce dokážu vyberať jednotlivé lístky alebo steblá, ktoré im chutia. Taktiež dokážu lepšie tráviť aj hrubú vlákninu z listov a kôry, ktorú ovce nedokážu využiť. Kozy majú tendenciu vyhľadávať si potravu vo väčšom priestore a tak ich kŕmenie v prirodzených podmienkach trvá až 11 hodín denne (ovciam trvá asi 8 h). Kozy majú vrodenú zvedavosť a skúmanie pri vyhľadávaní potravy, a preto možno často pozorovať, ako požierajú nevhodné látky či predmety, napríklad pohodené kusy textílií.
Ovce na rozdiel od kôz patria medzi klasických spásačov porastu. Hlavnou zložkou ich potravy sú trávnaté porasty, ráno uprednostnia ďatelinu, ku koncu dňa už vyhľadávajú skôr trávu. Ovce sa nepasú počas nočných hodín, čo je pravdepodobne vrodená ochranná reakcia voči divožijúcim predátorom. Napriek tomu, že človek šľachtil ovce a kozy tisíce rokov, pôvodné formy potravinového správania sa u nich zachovali doteraz.

Sociálne správanie

Kozy i ovce žijú prirodzene v malých stádach. Takýto život v stáde im umožňuje ochranu pred predátormi a lepšie podmienky a šance na prežitie. V krajinách s miernym podnebím, kde sú veľké stáda oviec držané celoročne na pastve bez ohradenia teritória (Anglicko) je možné pozorovať, že ovce v rámci stáda vytvárajú malé podskupiny, ktoré žijú mierne oddelene od iných skupiniek. Každá skupinka potom obsadzuje svoju časť svahu, na ktorej sa pasú ďalšie generácie ich potomkov, ktoré neopúšťajú dané teritórium za žiadnych okolností. Toto správanie využívajú farmári pri pasení, pričom niekoľko farmárov môže držať desiatky tisíc oviec na hrebeňoch kopcov niekoľko rokov bez zvláštneho ustajnenia.

Oddelenie od stáda predstavuje pre ovce a kozy mimoriadne veľký stres. V takýchto prípadoch extrémne vokalizujú (mékajú). Vzájomné individuálne súboje v stáde sú minimálne, jednotlivé zvieratá rešpektujú hierarchiu v stáde. Únikový postoj pri súbojoch ovce vyjadrujú znížením polohy hlavy, ohnutím a pokrčením krku. Aj keď má zrak nepochybne dôležitú úlohu, veľmi dobre vyvinutý čuch má mimoriadny význam pri pasení aj pri rozoznávaní spoločníkov v stáde alebo cudzích zvierat.

Ovce na pasienku zvyčajne udržiavajú určitú vzdialenosť medzi sebou navzájom. Táto vzdialenosť (úniková zóna – osobný priestor) je odlišná u jednotlivých plemien – u horských oviec je väčšia ako u oviec žijúcich na rovinách. Počas zimných mesiacov sa ovce zhlukujú dohromady, aby lepšie udržali teplo navzájom. V horúcom počasí, ak nemajú možnosť ukryť sa v tieni, radi sa zhlukujú, aby tak minimalizovali povrch tela, ktorý je vystavený priamemu slnečnému žiareniu a lepšie si udržali prirodzenú telesnú teplotu.

Pôrod a materské správanie

Gravidita trvá u oboch druhov priemerne 149 dní. Ovce a kozy v čase pôrodu opúšťajú stádo a odchádzajú rodiť mimo stáda. U oviec trvá pôrod jedného jahňaťa bez komplikácií asi 15 minút. Matka vstane asi do 1 minúty po pôrode a okamžite začne intenzívne olizovať mláďa. Kozy v prvých chvíľach po pôrode zvyčajne veľmi intenzívne olizujú svoje prvorodené kozľa, zatiaľ čo druhé – slabšie má tak šancu skôr vyhľadať cecok a napiť sa materského mlieka (kolostra). Fáza olizovania potomka, ktorá u oviec trvá asi hodinu, umožní matke podrobne spoznať svoje jahňa a rozpoznať ho kedykoľvek medzi ostatnými jahniatkami. Ak je jahniatko odobraté práve počas tejto krátkej periódy, uvoľní sa materské puto a po navrátení ho matka odmietne. Proces vybudovania materského puta je u kôz oveľa kratší a trvá len niekoľko minút. Olizovanie mokrého jahňaťa alebo kozľaťa veľmi výrazne napomáha k udržiavaniu jeho telesného tepla. Kozľatá a jahňatá sú zvyčajne dobre vyvinuté a do 15 minút po pôrode sú už schopné postaviť sa.

Adopcia

Pod týmto pojmom rozumieme adopciu kozliat ovcami alebo adopciu jahniat kozami a starostlivosť o ne. Na to, aby adopcia prebehla úspešne, musí byť vykonaná čo najskôr po pôrode u kôz a určite počas prvej kritickej hodiny po pôrode u oviec. Jahňa alebo kozľa, ktoré má byť adoptované, je potrebné pred presunutím na adopciu potrieť zvyškami plodových obalov a zmiešať s vlastnými mláďatami ovce alebo kozy. Ak sa podarilo nadviazať kontakt medzi matkou a podvrhnutým mláďaťom – ak matka začala mláďa olizovať, došlo k vytvoreniu materského puta a matka prijala cudzie mláďa za svoje. Krížová adopcia a starostlivosť o mláďa iného druhu pomáha etológom zistiť, ktoré formy správania zvierat sú vrodené (mláďa ich prejavuje, aj keď je odchovávané jedincami iného druhu), a ktoré sú naučené (mláďa ich opakuje po príslušníkoch adoptívneho druhu). Adopcia a krížový odchov majú aj svoje ekonomické pozitíva, môžu sa využiť napríklad pri odchove mláďat matkou, ktorá stratila svoje mláďatá pri pôrode.

Rozvoj vzťahov medzi matkou a mláďaťom

sa začína olizovaním a pokračuje pachovým a zrakovým rozoznávaním. U kozliatok sa hlasový prejav mení do veku 4 dní, a preto matky kozy nerozoznávajú do tohto obdobia mláďatá podľa hlasu. S rastúcim vekom sa vzájomné hlasové rozpoznávanie matiek a mláďat zvyšuje. Matka volá mláďa najmä ku kŕmeniu. Ak má ovca dvojičky, tieto začne kŕmiť len v prípade, že obe jahňatá sú pri nej naraz, nikdy nekŕmi len jedno mláďa bez toho, aby druhé nedostalo svoju dávku mlieka.

Nasledovníci a skrývači

Medzi kozľatami a jahňatami existuje jeden výrazný rozdiel v správaní. Zatiaľ, čo jahňatá neustále nasledujú svoju matku pri pasení a pomenúvame ich „nasledovníci“, kozliatka v určitom stupni vývoja matka ponecháva ukryté v hlbokej tráve alebo na vhodnom mieste, pokiaľ sa napasie. Koza často ponecháva kozľa ležať osamotené v tráve niekoľko hodín a pasie sa sama v okolí. V prípade, že zavetrí nebezpečenstvo, ohlási sa zvláštnym vibrujúcim hlasom. Mláďa na poplašné volanie zareaguje tzv. zamrznutím, čo je tiché, nehybné, prikrčené ležanie v tráve, ktoré komplikuje predátorovi vyhľadať ho a napadnúť.

Hravé správanie

Kozľatá a jahniatka sa už od ranného veku hrajú, pričom formy hravého správania sa odlišujú v závislosti od pohlavia. Zatiaľ čo samčeky sa hrajú najčastejšie na vzájomné súboje, samičky sa naháňajú a pri naháňaní robia rotačné pohyby.

Ochrana pred predátormi

Divé ovce majú veľmi silné anti-predátorské správanie, sú opatrné, majú silnú tendenciu rýchlo sa zhlukovať do stáda a výrazne vyvinuté únikové reakcie. Avšak matka ovca je schopná aj postaviť sa menším mäsožravcom na odpor a ochrániť svoje mláďa. Barany divej kanadskej ovce pri ohrození sformujú stádo dokopy a bránia ho pred útočníkmi. Ovce veľmi dobre rozoznávajú cudzie osoby od pastierov, pastierske psy od cudzích psov a od iných potencionálnych predátorov. Alarmujúci postoj ovce, ktorá zaregistrovala nebezpečenstvo, tvorí vzpriamená hlava s natiahnutým krkom a krátke rýchle kroky. Ak nebezpečenstvo zaregistruje koza, signalizuje ho vysokým nosovým hlasom a dupnutím jednou končatinou. Ak sa priblíži predátor, kozy rozbijú stádo a unikajú jednotlivo na všetky strany. Preto je ťažšie držať stádo kôz spolu, keďže nemajú tak silne vyvinutý stádový reflex ako ovce. 


Aj keď ovce a kozy patria medzi prvé domestikované druhy zvierat, spôsoby ich držania a chovu nepodľahli tak silnej intenzifikácii ako u prasiat alebo hovädzieho dobytka. Ovce a kozy sú zväčša chované voľne vonku, preto sa u nich stretávame oveľa menej s prejavmi neprirodzeného správania spôsobenými nevhodnými chovateľskými podmienkami. Na Slovensku je najčastejším problémom krívanie oviec – až u 20 % stáda. Kozy sú zase veľmi citlivé na dážď, preto je potrebné zabezpečiť im dostatočne veľký prístrešok pre prípad nepriaznivého počasia.