PLEMENA KOZ
Plemená kôz
HNEDÁ KOZA KRÁTKOSRSTÁ: Mliekové plemeno vyšľachtené prevodným krížením pôvodných strakatých a hnedých kôz s dovezenými capmi harckého plemena z Nemecka. Najskôr sa chovala ako bezrohá, dnes je rohatosť u oboch pohlaví povolená. Je stredného telesného rámca, pevnej kostry s priemerným osvalením. Hlava dlhá a pomerne úzka, krk primerane dlhý, chrbát rovný, ktorý prechádza do zrazenejšieho zadku, končatiny silné. Základné zafarbenie hnedé s pruhom sýtej farby po celej dĺžke chrbta až ku koncu chvosta. Existujú odtiene červenohnedá, škoricovohnedá a tmavohnedá. Čierny trojuholník za ušami je charakteristickým znakom plemena. Mulec, vnútro uší, brucho, holeň a paznechty čierne, srsť krátka. Mliečna žľaza úmerne veľká, struky stredne dlhé. Plemeno je odolné, rané, vhodné pre individuálny aj stádový chov. Strojové dojenie je možné. Plemeno má dobré materské vlastnosti a je vhodné na kríženie s mäsovým búrskym plemenom za účelom zlepšenia hlavne jatočných hodnôt kozliat vo výkrme. Živá hmotnosť kôz 50-55 kg, capov 70-85 kg, výška na kohútiku kôz 65-75 cm, capov 70-80 cm. Kozy sú chované prevažne v podhorských a horských oblastiach.Dojivosť kôz 800-900 kg mlieka, tučnosť 3,6 %, bielkovín 2,7 %, plodnosť 170-190 %, živá hmotnosť kozliat v 70 dňoch veku 15 kg, denný prírastok v odchovu a výkrmu 170-190 g.
...................................................................................................................................................................................................
BIELA KOZA KRÁTKOSRSTÁ: Mliekové plemeno, vyšľachtené v prvej polovici 20. storočia prevodným krížením pôvodných miestnych rázov s dováženými capmi sánskeho plemena zo Švajčiarska a Nemecka. Kontrola úžitkovosti bola začatá v roku 1928. Kozy sú stredného až väčšieho telesného rámca, harmonickej stavby tela, dobrej konštitúcie, s primerane širokým a hlbokým hrudníkom. Končatiny silné s pevnými kĺbmi a dobre chodivé. Hlava je pomerne dlhá a široká v čelnej časti. Dominantnou vlastnosťou je bezrohosť. Do roku 1992 sa robila prísna selekcia na bezrohosť u oboch pohlaví. V súčasnosti sa do chovu zaraďujú rohatí i bezrohí jedinci. Srsť biela, krátka bez pigmentácie, krk pomerne dlhý a úzky, v krajine hrtanu sa vyskytujú väčšinou prívesky. Mliečna žľaza úmerne veľká, struky stredne dlhé, prispôsobené pre ručné, aj strojové dojenie. Plemeno vhodné pre individuálny i stádový chov. Kozy sú rané, odolné, vysoko plodné s dobrou schopnosťou pre zhodnotenie krmív. U bezrohých capov treba počítať s menším výskytom kryptorchizmu. Zmäsilosť kozliat vo výkrme možno zlepšiť úžitkovým krížením s búrskym plemenom. Živá hmotnosť kôz 50-60 kg, capov 80-90 kg, výška na kohútiku u kôz 70-80 cm, capov 75-85 cm.
Dojivosť kôz 800-1000 kg mlieka, tučnosť 3,7 %, bielkovín 2,7 %, plodnosť 180-200 %, živá hmotnosť kozliat v 70 dňoch veku 15 kg, denný prírastok v odchov.
.................................................................................................................................................................................................
BURSKÁ KOZA: Juhoafrické plemeno s mäsovou až kombinovanou úžitkovosťou (mäso, mlieko, koža) a dobrou plodností. Vzniklo v 40. rokoch minulého storočia krížením miestnych kôz s plemenom bantu, kašmírová koza a pravdepodobne i s niektorými európskymi a indickými plemenami. Kozy sú väčšieho telesného rámca s dobrým osvalením a pevnou konštitúciou. Krátka srsť na tele je biela, na hlave načervenalá s lysinou, čierna farba hlavy je nežiaduca. Hlava u oboch pohlaví rohatá, s výrazným oblúkom, s stredne dlhými, zvislými ušami. Majú dobre utvárané vemeno. V rámci plemena sa chovajú tri typy:
a) obyčajná búrska – stredného telesného rámca, krátkosrstá, rohatá, bielej farby s hnedými škvrnami na hlave a krku,
b) dlhosrstá – väčšieho telesného rámca s hrubšou konštitúciou,
c) bezrohá – nejednotného zafarbenia.
Priamy import z Afriky nebol povolený z obavy zavlečenia nemoci „modrý jazyk”. Preto bol v roku 1980 uskutočnený dovoz embryí do NSR. Plemeno sa v Európe dobre aklimatizovalo a po roku 1985 sa ich chov rozšíril do Francúzska, Írska, Izraelu, Veľkej Británie. Prvý dovoz k nám sa uskutočnil v roku 1988 z NSR v počtu 5 kôz a 2 plemenných capov. Plemeno zamerané na chov v čistokrvnej plemenitbe, aj pre úžitkové kríženie s mliekovými kozami za účelom zvýšenia mäsovej produkcie. Kozy sú stredného až väčšieho telesného rámca s relatívne dobrým osvalením a pevnou konštitúciou. Chrbát pomerne široký a rovný, prechádza do zrazenejšieho zadku, nohy kratšie a silné. Živá hmotnosť kôz 60-70 kg, capov 80-90kg. Kozy sú živého temperamentu vhodné pre chov v oplôtku, aj na voľnej pastve. S obľubou konzumujú okrem trávnych porastov i rôzne kroviny. Sú tiež vhodné na spoločnú pastvu s dobytkom a ovcami. Jedince s modrou farbou očí sú náchylné na stres, hlavne pri manipulácii so zvieratami. Z tohto dôvodu sú z chovu vyraďované. Plodnosť je 160-180 %, živá hmotnosť kozliat v 70 dňoch veku 17 kg, denný prírastok v odchove a výkrme 200-220 g, produkcia mlieka za laktáciu 400-500 kg.
................................................................................................................................................................................................
Alpínska koza: Typické dojné krátkosrsté francúzske plemeno stredného telesného rámca zo skupiny alpských kôz, označovaných synonymom „francúzska alpská“. Plemeno vzniklo krížením miestnych plemien s hnedými plemenami. Výška na kohútiku u kôz 70-90 cm, u capov 90-100 cm, ž.h. kôz 50-80 kg, capov 80-100 kg. Plemeno sa chová vo viacerých farebných odtieňoch. Prevláda srnčie sfarbenie s čiernym pásom na chrbte. Jeden farebný ráz plemena je svetlo hnedý , dolná časť končatín je čierna. Rohatosť a výskyt briadky nie je plemenným znakom. Plemenná kniha bola založená v roku 1930. Toto plemeno sa podieľalo na vyšľachtení plemien berry touraine a skalnej alpskej kozy. Chová sa aj v Nemecku, Poľsku, USA, Kanade.
Produkcia mlieka 700-800 kg(rekord 2400 kg) ,tuk 3,3%, bielkoviny 3,5%, plodnosť 170-180%.
................................................................................................................................................................................................
Anglonubijská koza: Mliečne plemeno vyšľachtené v 19. storočí krížením miestnych anglických kôz s orientálnymi plemenami: chitral jamnapari, zaridi. Plemenná kniha bola založená v roku 1890. Plemeno je veľkého telesného rámca na vysokých nohách. Oblúkonosá hlava ma typicky dlhé, široké a zvislé ušnice. Rohatosť nie je typickým plemenným znakom. Krátka srsť má nejednotné sfarbenie. Vyskytujú sa jedince biele, smotanovej farby, svetlo hnedej, gaštanovej a čiernej farby, prípadne i strakaté. Živá hmotnosť kôz je 60-80 kg, capov 90-100 kg. Okrem Anglicka sa chovajú v Írsku, Austrálii, Kanade, USA(označovaná ako nubijská), Južnej Amerike a na blízkom východe. Toto plemeno sa podieľalo na šľachtení mliečnych plemien, predovšetkým v Afrike.
Plemeno sa vyznačuje vysokou plodnosťou a vynikajúcou mliekovou úžitkovosťou. Priemerne za laktáciu vyprodukuje 1200-1500 litrov s denným pôdojom 5-6 litrov mlieka pri vysokej tukovosti 4,8%(rozpätie 3,7-6,7%) a obsahom bielkovín 3,8%(rozpätie 2,7-4,4%).Svojím zložením predstavuje mlieko výbornú základnú surovinu na výrobu syrov a mliečnych výrobkov. Pri koze Malpas Melba tohto plemena sa uvádza v literatúre oficiálny svetový rekord 3024 litrov mlieka za laktáciu. Plodnosť je vysoká. Kozľatá dosahujú vynikajúce prírastky.
..........................................................................................................................................................................................
Mohérová-angorská koza: Plemeno vzniklo v prednej Ázii. Pravdepodobný pôvod sa odvodzuje od plemena miriz. Hlavnou úžitkovou vlastnosťou je produkcia mohérovej srsti označovanej ako angorská vlna. Srsť má vysokú oblúčkovitosť, vynikajúci lesk – listrový, pri dĺžke okolo 30 cm, čo zodpovedá mesačnému prírastku až 2,5 cm. Striž sa robí 2x ročne. Rúno tvoria z 80% polopesíky, 18% podsada, 2% pesíky – mŕtve vlasy. Sortiment srsti C-DE (30-45 mm). Srsť má minimálny obsah vlnotuku, pokrýva celé telo včítane brucha a končatín . Plemeno je malého telesného rámca, živá hmotnosť kôz 30-35 kg, capov 40-45 kg, výška na kohútiku kôz 30-45cm, capov 50-60 cm. Hlava je úzka a malá, s dlhými zvislými ušami. Obe pohlavia sú rohaté, u capov sú rohy špirálovite stočené dozadu. Farba srsti kôz je prevažne biela, v niektorých častiach sveta sa chovajú zvieratá aj v iných farebných odtieňoch (hnedá, šedá, čierna). Plemeno je polyestrické, neskoré s nízkou plodnosťou – 105 % a náročným odchovom kozliat, ktorý je ovplyvnený nízkou živou hmotnosťou kozliat pri narodení a slabou mliekovosťou matiek -70-100 kg mlieka za 5-6 mesiacov. Plemeno je rozšírené celosvetovo, najmä v Turecku. Od roku 1849 je chované v USA, tiež v Alžírsku, Austrálii, Južnej Afrike, Madagaskare a od roku 1936 v bývalom Sovietskom zväze. Od konce 90. rokov minulého storočia tiež v Dánsku a na Slovensku. Typovo sa líši napríklad austrálsky ráz, ktorý je malého telesného rámca od texaského s väčším rámcom a hrubšou srstí. Šľachtiteľská práca je zameraná na produkciu kvalitného
........................................................................................................................................................................................
Kašmírová koza: Plemeno patrí do skupiny stredoázijských kašmírových plemien. Vo väčších počtoch sa chová prevažne v Kašmíre, Indii, Tibete, Kirgizsku, Afganistane a Mongolsku. Sú rozšírené v západnej Európe a Oceánii, odkiaľ sa uskutočnil dovoz na Slovensko. Plemeno je malého telesného rámca, obe pohlavia rohaté, k plemenným znakom patria dlhé zvislé, široké uši. Živá hmotnosť kôz 35-45 kg, capov 55-60kg. Výška na kohútiku u capov 65-70 cm, kôz 55-60 cm. Husté rúno je tvorené polopesíkmi s jemnosťou 35-50 mm a podsadou – mohérom s jemnosťou 7-20 mm, v priemere 13,5-18,5 mm, ktorá sa vyčesáva. Farba srsti je biela alebo čierna. Preferovaná je biela farba kašmíru.Plodnosť 140-160 %, produkcia kašmíru kôz 200-400 g, u capov 500 g a viac, dĺžka srsti 5-7 cm u kôz.
.................................................................................................................................................................................................
Kamerunská koza: Pôvodné zakrpatené západoafrické rané plemeno kôz. (výška na kohútiku 45-55 cm, ž.h. 15-25 kg). Chová sa v rôznych geografických pásmach na pobreží západnej Afriky. Nenáročné, skromné, harmonickej stavby tela, s pevnou konštitúciou, dobrým osvalením a živým temperamentom. Hlava široká, krátka, väčšie vzpriamené uši, obidve pohlavia rohaté( kozy majú malé dozadu zahnuté rožky, capy majú rohy mohutnejšie a briadku. Krátka srsť má nejednotnú farbu s prevládajúcou čiernou. Vyskytujú sa však jedince šedé, hnedé, ryšavé, strakaté. Plemeno je odolné voči parazitárnym chorobám prenášaným muchami tse-tse. V našich podmienkach vhodné na vypásanie menej hodnotných porastov.
Základnou úžitkovosťou je produkcia mäsa. Kastráty je možné vykrmovať až do hmotnosti 35 kg, pričom jatočná výťažnosť je 50-55%. Mlieko s vysokou tučnosťou(5,2%), s obsahom bielkovín 3,2% a laktózy 5,2% je určené len na výživu kozliat. Len niektoré kmene v Nigérii kozy doja. Pohlavne dospievajú vo veku 5-6 mesiacov, sú celoročne plodné, priemerná plodnosť je 200-300%. Chovajú sa najmä v niektorých ZOO.
.....................................................................................................................................................................................................
| Holandské minikozy | ||
|
Trieda: cicavci, Rod: párnokopytníci, Čeľaď: turovité
HISTÓRIA: Toto najmenšie plemeno kôz sa u nás najskôr chovalo takmer výhradne v zoologických záhradách, v dnešnej dobe ich chovajú najmä súkromní chovatelia, najčastejšie ako dvojfarebné a trojfarebné. PÔVOD: Ako už sám názov napovedá, pochádza táto kozička z Holandska, i keď v Nemecku býva tiež nazývaná „nemecká zakrpatená“. VZHĽAD: Na rozdiel od druhého u nás chovaného plemena kozy kamerunskej, pôsobí jemnejším a ušľachtilejším dojmom – je menšia s výškou kohúta 45 cm a hmotnosťou do 25 kg. Na prvý pohľad zaujmú jemné, pekne tvarované, pravidelné, no nie ploché rohy a to pri oboch pohlaviach. Na krku môžu, ale nemusia mať prívesky a rovnaké je to s bradou. Napriek svojej jemnosti je svalnatá, so širším hrudníkom, s väčším bruchom. Pri porovnaní s klasickými veľkými plemenami zaujmú nepomerne krátke končatiny. SRSŤ: Jemná, lesklá, krátka a dobre priliehavá, dlhšia na chrbte (hlavne u capov). Briadku má hlavne cap, niekedy ju máva i vedúca samica v stáde. VÝZNAM: Toto zviera nemá z hľadiska úžitkovosti žiadny hospodársky význam, chová sa pre radosť, ako vynikajúci spoločník na hranie k deťom (svojou inteligenciou a správaním pripomína psa). Holanďanka sa NEDOJÍ, mlieko má výhradne pre potreby kozliatok. NÁROKY NA VÝŽIVU: Holanďanka je nenáročná, postačí jej pastva - na jednu kozu sa počíta s aspoň 300-400 m² plochy na pastvinu, v zime seno, líz. ovos, prípadne špeciálne granule pre ovce a kozy (kŕmna dávka pre jedno zviera je cca 1 kg granúl na mesiac) – podávame koze približne mesiac pred pôrodom a v laktácii hlavne v prípade, že má koza viac kozliat. Sušené pečivo, jablká, kŕmna mrkva, kŕmna repa – podávame každý deň v malom množstve vo forme pochúťky. Samozrejmosťou je každý deň čerstvá čistá voda. NÁROKY NA OŠETROVANIE: Podľa potreby striháme paznechty, pravidelne 2x ročne odčervujeme - najlepšie injekčne aplikovaným prípravkom, ktorý zviera zbaví ako vnútorných, tak i vonkajších parazitov. Cena injekčného preparátu sa pohybuje od 1,- €/pre jedno zviera. Dvakrát ročne prebieha dotované (teda úplne zdarma) očkovanie proti katarálnej horúčke sérotypu 8 a to výhradne pri registrovaných chovoch. Záujemcom o kozliatko preto odporúčame zaregistrovať si svoj chov a podľa zákona je úplne jedno, či budete mať len jednu kozičku alebo kozičiek desať, a tiež je štátu jedno, či chcete pokračovať v chove alebo kozičku budete mať len na hranie pre deti a na spásanie a ozdobu záhrady. Aj jedna kozička už je chov. POVAHA: Individuálna, všeobecne je toto plemeno kľudnej, miernej, dobráckej a prítulnej povahy, je vhodné pre deti - to platí i pre capkov (pokiaľ capa úmyselne nenaučíme dŕcať rohmi). Niekedy sa stáva, že okusujú drevené časti ohrady, preto je vhodné celoročne podávať konáre na okusovanie, kozy z nich olupujú kôru, slabé výhonky konzumujú celé, nie je to zlozvyk - je to ich prirodzená potrava, v prírode tvorí veľkú časť ich jedálnička. POHLAVNÁ DOSPELOSŤ: Dospieva v šiestich mesiacoch. V prípade prítomnosti capka v stáde je známa pohlavná dospelosť aj skoršia a to už vo veku štyroch mesiacov. ROZMNOŽOVANIE: Ruju vyvoláva skracujúci sa jesenný deň, kozliatka sa preto rodia v jarných mesiacoch. V prípade, že máme capka prítomného v stáde, rodia sa kozliatka celoročne, po 145 dennej brezivosti sa rodí väčšinou 1 mláďa, dvojčatá a trojčatá len výnimočne. Je ale známy i prípad štvorčiat a to úspešne prirodzene odchovaný! Približne tri týždne po pôrode je koza opäť pripravená na krytie. VEK KÔZ: Holanďanky sa dožívajú 12 - 15tich rokov.
USTAJNENIE: Kvalitné suché zimné ustajnenie, od jari do jesene vonkajší výbeh s prístreškom chrániacim pred prievanom, dažďom a snehom. Veľkosť stajne pre jednu kozu je cca 1,5 - 2 m2. Pri novostavbe stajne ako podlahu odporúčame systém vrstvenia kameňov a štrku, tzn. najprv sa vyspáduje pôda pod vlastnou podlahou, do nej sa nasypú kamene o veľkosti 10 - 20 cm (výška tejto vrstvy je 20cm), ďalšiu vrstvu tvorí väčší štrk o veľkosti 5 cm (výška tejto vrstvy je 10 cm), poslednú vrstvu tvorí jemný štrk o veľkosti 1 cm (výška vrstvy je 5 cm). Tento systém sa odporúča preto, že mokré odtečie podlahou von a suché sa jeden krát za týždeň vymetie, alebo zhrabe hrabľami. Podľa potreby potom dopĺňame jemný štrk. Ako súčasť ustajnenia sa tiež osvedčila drevená palanda, na ktorej všetky zvieratá radi spia, na podlahe sa necítia bezpečne, asi kvôli prípadným predátorom. Rozmery tohto priestoru na spanie na jednu kozu sú: 60x60x30 cm (dĺžka x šírka x výška). Do výbehu takto umiestnená palanda tiež nie je úplne od veci, kozám slúži ako výborné pritienenie a spia na nej medzi jednotlivou pastvou. Milujú umelo vytvorenú hromadu z bezpečne poskladaných väčších kameňov, na ktorých sa hrajú a používajú ju ako prírodné škriabadlo, môžu sa použiť i rôzne veľké drevené špalky . Vo výbehu alebo v stajni je dobré umiestniť škriabadlá, aby kozy neničili výbavu. Ako oplotenie odporúčame drôtené lesné pletivo vysoké 150 cm, doplnené jedným prúžkom elektrického ohradníka vo výške 35 - 40 cm, inak ho kozy v tejto výške zničia škriabaním.
FARBA: Holandská minikoza sa vyskytuje v čiernom, bielom a čiernobielom, hnedom s čiernym pálením, hnedobielom a trojfarebnom variante. KOZIČKU A NEBO CAPKA? |
.....................................................................................................................................................................................................
Durínska koza: Počiatok šľachtenia tohto plemena sa viaže na koniec 19. a začiatok 20. Storočia. Uznané bolo v roku 1935. Pôvod sa odvodzuje od plemena Toggenburgská koza. V súčasnosti sa v Nemecku chová asi 1300 kôz tohto plemena a zaraduje sa medzi ohrozené chovy. Chová sa takmer vo všetkých spolkových republikách. Zvieratá sú stredne veľké, štíhle až robustné. Môžu byť rohaté alebo bezrohé. Srsť je krátka tesne priliehajúca, farba svetlo až tmavo čokoládovo hnedá bez náznaku gaštanovej farby a bez chrbtového pruhu, občas sa vyskytujú aj čierne zvieratá.
Typickým plemenným znakom je tvárová maska s bielym očným okolím, bielym pruhom k hornej pere s bielymi ústami a lemovaním uší. Typické sú tzv. biele „zrkadlá“ a dolné časti končatín. Živá hmotnosť ´dospelých capov je 60 – 90 kg a kôz 40 – 65 kg s výškou v kohútiku 80 – 90 cm resp. 70 – 75 cm. Toto plemeno je odolné, vhodné pre horské oblasti schopné chodiť na dlhé vzdialenosti. Plemeno sa vyznačuje dobrou mliekovou úžitkovosťou, 700 – 1000 kg s priemerným obsahom tuku 3,5% a bielkovín 3,0%. U plemena sa prejavuje sezónnosť ruje, má dobrú plodnosť. Kozľatá intenzívne rastú a sú dobre osvalené. Pre tieto vlastnosti chovatelia plemeno durínska koza považujú za mäsovo mliekové. Pre jeho odolnosť a nenáročnosť ho využívajú na rekultiváciu zanedbaných a ťažko prístupných pasienkov.
