Čo sú to vlastne probiotiká?
Probiotiká – dnes často zaznievajúce slovo z televíznych reklám. Pozrime sa preto bližšie na to, čo sú to tie probiotiká. Začnime snáď definíciou Svetovej zdravotníckej organizácie:
Probiotiká sú živé organizmy, ktoré pri podaní v dostatočnom množstve vyvolajú zlepšenie zdravotného stavu hostiteľa.
Probiotický znamená v preklade "podporujúci život". Pre život a zdravie človeka je celkom nevyhnutné, aby mal v črevách probiotické kultúry mikroorganizmov. Ak máme v črevách "tie správne" kultúry mikroorganizmov, funguje náš imunitný systém, máme nižší cholesterol, nemáme zažívacie ťažkosti a telo sa dokonca dokáže lepšie brániť voči niektorým druhom rakoviny.
Opakom probiotík sú antibiotiká – lieky, ktoré likvidujú mikroorganizmy. Tieto lieky z času na čas predpíše lekár asi každému z nás. Žiaľ, antibiotiká často zlikvidujú nielen škodlivé mikroorganizmy, ale aj tie "dobré". Po takej liečbe je človek potom oslabený, neraz má hnačky. Tieto neželané účinky antibiotík sú asi najpresvedčivejšou ukážkou, že probiotické kultúry proste pre zdravie potrebujeme. (Preto sa odporúča počas a po liečbe antibiotikami užívať vždy aj probiotiká.)
Probiotiká v prirodzenej strave
Probiotiká sa prirodzene nachádzajú v mlieku a vo výrobkoch z neho vyrábaných – v niektorých syroch, v bryndzi (nepasterizovanej!), v žinčici a v iných kvasených mliečnych produktoch.
Nie všetky baktérie mliečneho kvasenia majú schopnosť priaznivo ovplyvniť naše zdravie. Niektoré sú neúčinné. A inokedy môže byť probiotík v prirodzenej strave tak málo, že neprežijú čas, kým sa cez žalúdok dostanú až do hrubého čreva. Preto sa v súčasnosti vyrábajú takzvané funkčné potraviny. Do nich sú probiotiká dodané umelo a tak je pravdepodobnejšie, že ich bude vo výrobku dostatočné množstvo, aby mohli prospievať zdraviu. (A tiež aj to, aby to boli práve tie probiotické kmene, ktoré sú pre zdravie prospešné.)
Probiotické kultúry sa teda dajú prijímať vo forme stravy. Najčastejšie ich výrobcovia pridávajú do kyslomliečnych produktov. Jogurty, kyslé mlieka a kefíry by ste preto mali konzumovať denne, hlavne tie, ktorých výrobcovia deklarujú prítomnosť probiotických kultúr. Pri dlhodobej konzumácii by mali tieto potraviny u zdravého človeka stačiť na to, aby organizmus bol primerane chránený pred nedostatkom probiotík.
Probiotiká v potravinách však musia prežiť. A to už nemusí byť až tak jednoduchá vec. Výrobca musí ručiť za to, že v produkte, ktorý deklaruje prítomnosť probiotík, budú tieto obsiahnuté v dostatočnom množstve, aby prežili nielen kyslé prostredie v žalúdku, ale aj niekoľkodňové skladovanie výrobku – hoc aj v chladničke.
Probiotiká, ako doplnok výživy
Spoľahlivejšou cestou podľa mňa je však siahnuť po niektorom z probiotík v tabletkách. Na rozdiel od jogurtov sa v tabletkách nachádzajú dávky, ktoré sú zaručene účinné. Dnes už výrobcovia dokážu vyrobiť probiotiká v tabletkách tak, aby bez ujmy prežili kyslé prostredie v žalúdku a uvoľnili sa až v hrubom čreva.
Koho by probiotiká mali zaujímať osobitne?
Každý, kto má sklon ku častejším chorobám, či má ťažkosti s trávením, mal by užívať probiotiká nielen vo forme jogurtov, ale aj v tabletkovej forme. Pravidelne, najlepšie denne.
No a tí, čo chudnete, mali by ste brať probiotiká tiež. Strava je počas redukčnej diéty predsa len chudobnejšia – minimálne na jej celkové množstvo. Zo stravy teda prijmete menej antioxidantov a iných ochranných zložiek z potravy. Práve pravidelné, denné užívanie probiotík vám prospeje. Nielen, že prestanete mať problémy s vyprázdňovaním, ale posilníte si imunitný systém a tým budete predchádzať chorobám. (Čím prísnejšia je redukčná diéta, tým väčší nápor na imunitný systém.) Rovnako cvičenie – ak cvičíte veľmi intenzívne, je to nápor na imunitný systém. Preto probiotiká. Majú imunomodulačné účiny, čo znamená, že dokážu ovplyvňovať náš imunitný systém.